forever-me-cuca

   Dospievanie mala krásne. Nikdy nechcela veľa od života. Už ako adolescentka nevnímala ostatných okolo seba. Poznala len svoje ciele, ktoré si vzala do hlavy. Neustále pracovala na ich dosiahnutí. Nepotrebovala mužov a ani necítila potrebu sa venovať priateľom. Považovali ju za čudnú, pomýlenú, divnú, žijúcu vo svojom svete knižiek.
   Ale Júlia bola úplne iná. Citlivá, pozorná, milujúca, odviazaná, bláznivá. V tomto svetle sa odhalila len jedinej osobe, ktorú mala dlhé štyri roky vedľa seba. Zlom v jej duši a otvoreniu seba samej svetu nastal po spoznaní človeka, na ktorom jej záležalo. Ona pre neho však nič neznamenala. Registroval ju, vnímal jej pozornosť, ale jeho oči, srdce, pohľady nepatrili jej. Vtedy Júline pravé JA bolo odhalené. Priatelia a známi okolo sa nestihli diviť nad toľkou zmenou a považovali ju za umelú, hranú, falošnú. Lenže od tej chvíle sa Júlia stala výbornou spoločníčkou, zabávačkou, obľúbeným človekom, spontánnym  svojim chovaním a neustále sa usmievajúcim.
    Cítila sa slobodná, uvoľnená a prirodzená. Správala sa ako chcela, robila, čo jej svedomie a možnosti dovoľovali. V jej okolí sa zrazu začalo točiť viacej mužov, na čo vôbec nebola zvyknutá. Ich pozornosť jej lichotila, ale neprosila o ňu. Za osemnásť rokov života si vytvorila iný hodnotový rebríček, ktorému mnoho ľudí nerozumelo. Jej to bolo jedno a nepovažovala to za podstatné. Pri stretnutiach s druhým pohlavím si začala uvedomovať silu svojho čara a začala využívať všetky svoje ženské triky. Omotala si muža okolo prsta tak, aby jej zobal z ruky. Obdarila ho bozkami, ale len do momentu, keď to jej stačilo. Dovolila, aby sa do nej bláznivo zamiloval a bez mihnutia oka si ho potom prestala všímať. Nespravila to ani jeden ani dvakrát. Zvyšovalo jej to sebavedomie a bez výčitiek si pripočítavala body na svoje neslávne konto.
    Sama nevie, do kedy by to pokračovalo ďalej, keby nestretla JEHO! Rozpálil jej zamrznuté srdce a ukázal jej krásy lásky. S Tiborom prežila tie najkrajšie chvíle svojho života. Dokázal vyčarovať úsmev na jej tvári, pohladil jej tvár, keď cítila bolesť, potešil jej dušu balzamom bozkov. štastie netrvalo dlho a Tibor  sa postaral o neskutočnú bolesť a prázdnotu, ktoré jej boli predtým cudzie. Vtedy pochopila správanie a konanie svojich obetí. Poníženosť , hnev, sebaľútosť lomcovali celou jej osobou.Dlhú dobu nedokázala zabudnúť a ani milovať nikoho iného.
   Všetko zlé bolo na niečo dobré.  Práve jej bývala láska sa stala základom tej jej nasledujúcej. Po skončení romániku s Tiborom sa naplno pustila do práce a venovala sa len zdokonaľovaniu vo svojom odbore. Oporou sa jej stal Tiborov kamarát Marek. Bol jej priateľom, spovedníkom, poslucháčom. Vždy ju podporoval a povzbudzoval.
    Pri jednom ich spoločnom večernom výjazde do mesta začala Júlia žiarliť na všetky ženy pohybujúce sa v Marekovom okolí. Mali dohodu, že každý má svoje objekty záujmu, ale jej to už prekážalo. Povzbudená alkoholom mu na parkete pri hučiacej hudbe vykričala, že ho ľúbi. Až na to, že to počul celý klub, lebo pri vyrieknutí „Milujem Ťa“ prestala hrať pieseň. Marek prekvapený pozeral na Júliu a ona zo slzami v očiach ušla preč. Celú cestu domov plakala a prisahala, že sa už do nijakého muža nezaľúbi.
     Uslzená sa pokúšala dostať do svojho bytu. Ruky sa jej triasli, mala ich úplne stuhnuté. Vtom pocítila teplo na svojej pravici. Zdvihla zrak. Vedľa nej stál on- Marek, ktorý jej krásne vyznal lásku a označil ju za najdôležitejšiu osobu v jeho živote. Ona ďakovala, že umožnila Marekovi, aby ju miloval.