forever-me-cuca

  Ťažký deň za sebou! Polomŕtva si sadnem do kresla a vyložím si na stôl nohy. Nakloním hlavu a položím si ju do operadla. A čo teraz? Pustím si hudbu!!!

  Už v druhej triede ma moji rodičia vďaka obrovskej hyperaktivite prihlásili do základnej umeleckej školy. Môj otec chcel predtým vedieť, skôr ako začne niečo platiť, či som bola obdarená hudobným sluchom. Postavil ma pred riaditeľku školy a ja som musela niečo pekné zaspievať. Prešla som. A odvtedy som dvanásť rokov trávila svoje voľné poobedné chvíle na hudobnej za klavírom, gitarou alebo notovými zošitmi.

  Hudba sa stala pre mňa balzamom na duši. Vyhľadávam ju všade, kde sa len dá. Mojou nekonečnou potechou sa stáva, keď  hrajú moje obľubené skladby v mp3 prehrávači, vonku svieti slniečko a svojími lúčmi ma šteklí. Toto všetko spôsobuje u mňa nespočetné množstvo uvoľnenia endorfínov - hormónov šťastia, kedy ma už naozaj nič nedokáže vytočiť.

  Dokážem oceniť každý typ hudby. Cez klasickú, sakrálnu, modernú-hrajúcu v rádiach, cez rock, funnky, ... Každá z nich má svoje osobité kúzlo.  Keď potrebujem relaxovať v kresle, púsťam si Vivaldiho a jeho Štyri ročné obdobia. Keď hľadám trošku povzbudenia, tak zapínam slovenských interprétov. Keď si chcem zaskákať, vyhľadám rock a zvýšim tomu grády. Keď moje srdce krváca, vypočujem si svoj album-potecha pre dušu a hneď mi je lepšie.

   Nespočetné zapletanie tónov do hudobných partitúd, kde každá jedna nota má svoju vlastnú a veľmi dôležitú úlohu.  Ich vzájomnou  súhrou vznikajú ušiam lahodiace melódie, ktoré vytvárajú mravčenie po celom tele. Za ich úpravu a pozmenenenie vďačíme krížikom, béčkam, odrážkam, odlišnej rytmovej dĺžke. Celá teória hudby sa stáva fascinujúcou.

   Nevládzem? Smútok preniká mojou dušou? Potrebujem relax? Chcem sa zabaviť? Áno!!! Poznám na to skvelý liek (bez predpisu a návštevy lekára) - HUDBA!