"Najčatejšie badať odcudzenie ľudí, ktorí k sebe patria!" M.Lechan
Všetko sa začalo nevinne. Vtedy v tom momente nebol pre mňa nijako dôležitý. Brala som ho ako "gardé", ktoré prišlo s človekom, pre ktorého som tam bola. Úprimný, otvorený, priateľský, spoločenský, so smyslom pre humor, príjemný spoločník. Večer s ním ubehol rýchlo , ani som sa nenazdala a už som sedela v nočnom rozjazde domov.
Druhýkrát to už bolo niečo iné! Pocítila som chémiu a neskutočnú príťažlivosť medzi nami. Moje radary ma neklamali. Hoci ten večer medzi nami nič nebolo, ale ako náhle sa ku mne priblížil cítila som zimomriavky po celom tele. Už vtedy som vedela, že chcem s ním byť stále. Odprevadil ma na autobus ako sa na gentlemana patrí. Mala som ho plnú hlavu a už na druhý deň som hľadala spôsob, ako sa s ním spojiť.
Moja šanca sa vyskytla až vtedy, keď ma kamarátka zavolala na párty. Hľadala som spôsob, ako zaistiť ,aby tam prišiel. Ozvala som sa našemu spoločnému známemu a oznámila mu, kde budem. Môj plán nezlyhal! Prišiel a ja trošku povzbudená alkoholom som využila všetky svoje ženské zbrane, aby som si ho omotala okolo prsta. To čo sa stalo bolo neskutočné! Nedokázala som sa odtrhnúť od jeho pier, tváre, dotykov! Našli sme vzájomnú harmóniu. Dala som mu na seba kontakt a plná endorfínov som sa pokúšala tú noc spať.
Ozval sa!!!Mali sme si čo povedať. Dlhé hodiny, dni sme trávili pri počítači a písali si správy. Dohodli sme sa na stretnutí. Na ten deň strávený v jeho spoločnosti nikdy nezabudnem. Slniečko nás krásne hladkalo svojími lúčmi a nenápadne sa odrážalo od hladiny priehrady! Zoznamovali sme sa a vzájomne sme si rozprávali zážizky. Pri rozlúčke som zistila, že je mi s ním krásne.
No a potom to začal byť vzťah "na horskej dráhe". Odvolal našu schôdzku bez vysvetlenia. Teda ono malo prisť, ale neprišlo. Nechcela som vyzvedať, aby som ho neodstrašila. Prestal sa ozývať a v kontakte sme ostávali len vďaka tomu, že som proste chcela vedieť, čo má nové.
Boli už dva týždne, čo sme sa nevideli. Zase raz som mu napísala prvá. Bol piatok. Ako sme po dlhšej konverzácii zistili mali sme rovnaký večerný program. Stretli sme sa v danom podniku. Okolo mňa vtedy čas zastal! Vnímala som len jeho bozky, vôňu jeho vlasov, objatia. Bolo to to najkrajšie a najintenzívnejšie, čo som s ním prežila. Od vtedy sa všetko zmenilo. Venoval mi už veľa pozornosti a ja som sa cítila šťastná.
O tyždeň jeho pozvanie, aby som išla s ním a jeho kamarátmi von, som samozrejme neodmietla. A to bola chyba! Celý večer sa krútil okolo "nechcenej známosti", ktorú nadobudol vo svojom delíriu tremens (opilstve). Hnev, poníženie, sklamanie so mnou nesmierne lomcovalo. Môj odchod sprevádzal nepríjemny výstup, v ktorom som mu aspoň čiastočne dala pocítiť svoju skľúčenosť. Na jeho ospravedlňovanie som dlho nečakala. Už v noci mi prišla od neho sms. Na druhý deň sme sa stretli a všetko mi vysvetlil. Pri pohľade dozadu si uvedomujem, že dôvod , prečo si s dotyčnou začal, už keď sme my dvaja k sebe mali veľmi blizko, bol nedostatučujúci. "Bol som spitý." Odpustila som mu to, ale nezabudla som!
Nikdy nikomu som nedovolila, aby ma psychicky vydieral. Moja ženská hrdosť ostala pošliapaná a v kútiku duše som si priala, aby trpel aspoň z tretiny tak ako ja. Chcela som sa pomstiť. Verte, alebo neverte, ale sa mi to podarilo. Na jednej už dlho plánovanej akcii, kde sa toho veľa vypilo, som skončila v náručí jeho kamaráta. Dohodli sme sa, že sa o tom nikto nedozvie!! Lebo čo oko nevidi, to srdce nebolí!
A pomaly sa dostávame k záveru. Kedže ako som sa presvedčila všetko krásne raz skončí, tak ani v našom "vzťahu" sme sa tomu nevyhli. Zvykla som si na to, že sa mi týždeň-dva neozval. Ale v tomto prípade sa stalo čosi zvláštne. Ako sme si vymieňali správy na icq, tak ma mrazilo jeho správanie. Pri mojom návrhu, aby sme sa stretli, reagoval výhovorkou, prečo to nie je možné. Som si uvedomila, že nikomu sa do konečníka hrabať nebudem, keď tam nie som vítaná. Pri otázke ľudí v mojom okolí:" Ako to ide vo vzťahu?" alebo: "No ako ste na tom?" Som si našla odpoveď: "Skončili sme to pre nedostatočnú komunikáciu!"
Skutočný dôvod odcudzenia som sa dozvedela až po troch mesiacoch! Jeho kamarát mu povedal všetko, čo sa medzi nami stalo bez jeho prítomnosti. Niekto mu tvrdil, že som sa vyjadrila v tom zmysle, že on je na mne závislý! Odo mňa vysvetlenie nechcel počuť a ani ho nezaujíma. Oznamil mi, že ma mal rád, ale všetko som to pokazila. Keď som mu povedala, že ho mám rada, tak všetko zabil tým, že si "Serem do huby", lebo som mala použiť minulý čas. Správal sa ku mne povýšene a nesmierne urazene. Toľko klamstiev som si už dlho nevypočula. Nemohla som najsť ani jedného slova. Jediné, čo zo mňa vyliezlo znelo asi tak, že dufám, že ho už nikdy neuvidím.
Tri mesiace som žila zo spomienok na neho. Pokazila som svoj začínajúci iný vzťah. Trápila som sa, všetko mi ho pripomínalo, chcela som ho vidieť vedľa seba.Úplne sa mi rozpadol citový život,ale dalo mi to veľmi veľa. Môžem a chcem povedať len jedno: Ďakujem,Peťo, že si mi ukázal, čo je to láska!!!
Všetko sa začalo nevinne. Vtedy v tom momente nebol pre mňa nijako dôležitý. Brala som ho ako "gardé", ktoré prišlo s človekom, pre ktorého som tam bola. Úprimný, otvorený, priateľský, spoločenský, so smyslom pre humor, príjemný spoločník. Večer s ním ubehol rýchlo , ani som sa nenazdala a už som sedela v nočnom rozjazde domov.
Druhýkrát to už bolo niečo iné! Pocítila som chémiu a neskutočnú príťažlivosť medzi nami. Moje radary ma neklamali. Hoci ten večer medzi nami nič nebolo, ale ako náhle sa ku mne priblížil cítila som zimomriavky po celom tele. Už vtedy som vedela, že chcem s ním byť stále. Odprevadil ma na autobus ako sa na gentlemana patrí. Mala som ho plnú hlavu a už na druhý deň som hľadala spôsob, ako sa s ním spojiť.
Moja šanca sa vyskytla až vtedy, keď ma kamarátka zavolala na párty. Hľadala som spôsob, ako zaistiť ,aby tam prišiel. Ozvala som sa našemu spoločnému známemu a oznámila mu, kde budem. Môj plán nezlyhal! Prišiel a ja trošku povzbudená alkoholom som využila všetky svoje ženské zbrane, aby som si ho omotala okolo prsta. To čo sa stalo bolo neskutočné! Nedokázala som sa odtrhnúť od jeho pier, tváre, dotykov! Našli sme vzájomnú harmóniu. Dala som mu na seba kontakt a plná endorfínov som sa pokúšala tú noc spať.
Ozval sa!!!Mali sme si čo povedať. Dlhé hodiny, dni sme trávili pri počítači a písali si správy. Dohodli sme sa na stretnutí. Na ten deň strávený v jeho spoločnosti nikdy nezabudnem. Slniečko nás krásne hladkalo svojími lúčmi a nenápadne sa odrážalo od hladiny priehrady! Zoznamovali sme sa a vzájomne sme si rozprávali zážizky. Pri rozlúčke som zistila, že je mi s ním krásne.
No a potom to začal byť vzťah "na horskej dráhe". Odvolal našu schôdzku bez vysvetlenia. Teda ono malo prisť, ale neprišlo. Nechcela som vyzvedať, aby som ho neodstrašila. Prestal sa ozývať a v kontakte sme ostávali len vďaka tomu, že som proste chcela vedieť, čo má nové.
Boli už dva týždne, čo sme sa nevideli. Zase raz som mu napísala prvá. Bol piatok. Ako sme po dlhšej konverzácii zistili mali sme rovnaký večerný program. Stretli sme sa v danom podniku. Okolo mňa vtedy čas zastal! Vnímala som len jeho bozky, vôňu jeho vlasov, objatia. Bolo to to najkrajšie a najintenzívnejšie, čo som s ním prežila. Od vtedy sa všetko zmenilo. Venoval mi už veľa pozornosti a ja som sa cítila šťastná.
O tyždeň jeho pozvanie, aby som išla s ním a jeho kamarátmi von, som samozrejme neodmietla. A to bola chyba! Celý večer sa krútil okolo "nechcenej známosti", ktorú nadobudol vo svojom delíriu tremens (opilstve). Hnev, poníženie, sklamanie so mnou nesmierne lomcovalo. Môj odchod sprevádzal nepríjemny výstup, v ktorom som mu aspoň čiastočne dala pocítiť svoju skľúčenosť. Na jeho ospravedlňovanie som dlho nečakala. Už v noci mi prišla od neho sms. Na druhý deň sme sa stretli a všetko mi vysvetlil. Pri pohľade dozadu si uvedomujem, že dôvod , prečo si s dotyčnou začal, už keď sme my dvaja k sebe mali veľmi blizko, bol nedostatučujúci. "Bol som spitý." Odpustila som mu to, ale nezabudla som!
Nikdy nikomu som nedovolila, aby ma psychicky vydieral. Moja ženská hrdosť ostala pošliapaná a v kútiku duše som si priala, aby trpel aspoň z tretiny tak ako ja. Chcela som sa pomstiť. Verte, alebo neverte, ale sa mi to podarilo. Na jednej už dlho plánovanej akcii, kde sa toho veľa vypilo, som skončila v náručí jeho kamaráta. Dohodli sme sa, že sa o tom nikto nedozvie!! Lebo čo oko nevidi, to srdce nebolí!
A pomaly sa dostávame k záveru. Kedže ako som sa presvedčila všetko krásne raz skončí, tak ani v našom "vzťahu" sme sa tomu nevyhli. Zvykla som si na to, že sa mi týždeň-dva neozval. Ale v tomto prípade sa stalo čosi zvláštne. Ako sme si vymieňali správy na icq, tak ma mrazilo jeho správanie. Pri mojom návrhu, aby sme sa stretli, reagoval výhovorkou, prečo to nie je možné. Som si uvedomila, že nikomu sa do konečníka hrabať nebudem, keď tam nie som vítaná. Pri otázke ľudí v mojom okolí:" Ako to ide vo vzťahu?" alebo: "No ako ste na tom?" Som si našla odpoveď: "Skončili sme to pre nedostatočnú komunikáciu!"
Skutočný dôvod odcudzenia som sa dozvedela až po troch mesiacoch! Jeho kamarát mu povedal všetko, čo sa medzi nami stalo bez jeho prítomnosti. Niekto mu tvrdil, že som sa vyjadrila v tom zmysle, že on je na mne závislý! Odo mňa vysvetlenie nechcel počuť a ani ho nezaujíma. Oznamil mi, že ma mal rád, ale všetko som to pokazila. Keď som mu povedala, že ho mám rada, tak všetko zabil tým, že si "Serem do huby", lebo som mala použiť minulý čas. Správal sa ku mne povýšene a nesmierne urazene. Toľko klamstiev som si už dlho nevypočula. Nemohla som najsť ani jedného slova. Jediné, čo zo mňa vyliezlo znelo asi tak, že dufám, že ho už nikdy neuvidím.
Tri mesiace som žila zo spomienok na neho. Pokazila som svoj začínajúci iný vzťah. Trápila som sa, všetko mi ho pripomínalo, chcela som ho vidieť vedľa seba.Úplne sa mi rozpadol citový život,ale dalo mi to veľmi veľa. Môžem a chcem povedať len jedno: Ďakujem,Peťo, že si mi ukázal, čo je to láska!!!
Komentáre