Počas štúdia na gymnáziu nás naša pani profesorka dejepisu trápila s pochopením myslenia ľudí z vývojovej rady pred nami. Vtedy som sa dobrovoľne prihlásila na spracovanie témy - Archeologické dôkazy matriarchátu na našom území. Išlo o primitívnych obyvateľov našej Zeme, ktorých základnym poslaním bolo prežiť a rozmnožiť sa. Tak sa potom netreba čudovať nad tým, že v tej dobe sa pestoval "kult ženy".
Aký bol teda ich vysnený prototyp ženy? No určite tam nepatrila dievčina s trčiacimi kosťami na každej strane, ktorá keď sa v sučasnosti snaží použiť parfém, tak sa odfukne. Ani taká, ktorá keď zdvihne ruky, tak vyzerá ako stožiar, ba ani tá, ktorá keď zamáva, tak si ju pomýlime s veterným mlynom. Ale...
....bola to žena s veľkym Ž. Musela mať kypré tvary, ktoré jej zaisťovali prežitie aj v tých najkrutejších pravekých zimách. Presvedčiť nás možu o tom aj archeologické nálezy, ktoré predstavujú sošky žien, zvané Venuše. Máme možnosť každý deň sa na jednu z týchto nálezov pozerať (až do zavedenia Eura). Na rubovej strane 2-koruny je zobrazená hlinená soška sediacej Venuše- Magna Mater zo 4. tisícročia pred n.l. a pochádza z archeologického nálezu na neolitickom sídlisku v Nitrianskom Hrádku. Múza pravekého muža! Krásne plnoštíhla a nesmierne vzácna!
Veď ktorý muž v tej dobe by si vybral partnerku, ktorá by po prvej víchrici otrčila kopytami? Ženské pohlavie nepatrilo k takým rozšíreným druhom ako napr. mamuty. Ich cena bola vysoká a teda aj váha. Vtedy si každý cenil ženu pri tele!!! V súčasnosti je to hanba. Čím vyšší stupeň anorexie, tým lepšie. Preto sa ani netreba čudovať, že modelky v Južnej Amerike zomierajú na podvýživu, keď je to trend spoločnosti.
Nesnažím sa byť ani idolom Kromaňoncov, ani vzorom prestížnych modelingových agentúr. Chcem byť sama sebou, niekym, kto sa pri pristatí muchy nezosype ako domček zo zápaliek ale ani tukom obalená guľa pytajúca si v obchode pre moletky veľkosť XXXXL.

Komentáre
For all the people in the world.
a candle and a loving profile, for a luminous care
that now fades away leaving a flame on a delicate
sadness, for a beautiful ground now forgetting
a tear, and then, in the sunshine, for all the people
in the world, for the song of a weeping in the
light of a sunrise….
Francesco Sinibaldi