forever-me-cuca

   Pri pohľade na svoj mobil som v ľavom hornom rohu objavila blikajúcu obálku, ktorá mi dala vedieť, že moja schránka prijatých správ je preplnená a bolo by vhodné, aby som niečo vymazala. Hrabajúca sa v starých sms-kách som objavila aj také, pri ktorých ma pichlo pri srdci. Jedna znela asi takto: "Rob, co chces.. Tak aby si bola spokojna s tym ako ten zivot vedies! Je to na tebe, ak mas chut prid, bez zavezkov, uzit si, bavit sa!, Bud panou svojho sveta! Hej d a, killar..." Mráz mi prešiel po celom tele. Myslela som, že si ma dotyčný zmýlil so sporo odetou slečnou niekde na frekventovanej ceste. V jeho spoločnosti som sa cítila neprirodzene a zneužitá. Však oprieť niekoho o stenu a nasilu mu vopchať jazyk do úst je naozaj nekultúrne. Vrchol všetkého však nebola jeho nadržanosť, ale chvalenkárstvo pred kamarátmi, kde ma vykreslil v  takom obraze, že ja som to od neho chcela.

  Pri čítaní tohoto textu som si musela sadnúť:"Mrzi ma,ze to enes dopadlo tak ako to dopadlo. Citim sa trosku trapne..Prepac..Vsetko ti dnes vysvetlim..Krasnu noc prajem,s pozdravom" Nevedela som o tom, že ju tam mám  ešte stále uloženú. Slzy sa mi nahrnuli do očí. Nebyť spolubývajúcej na izbe určite by som sa nekontrolovateľne rozplakala.Trikrát som sa z hlboka nadýchla, zavrela oči a pripomenula si  danú situáciu.

   Naplnená šťastím stojím na kopci a pozorujem nádherne farby ohňostoroju okolo majestátneho kostola. Mobil som mala po ruke, lebo som čakala, že zavolá. Ozval sa.Dohodli sme sa na mieste a čase a ja som tam prišla. Zostala som zaskočená  jeho konaním. Mal nejaký plán, špekuloval, hovoril o občianskom,či ho mám pri sebe. Miesto našeho pobytu sa zmenilo. Iný klub, iná hudba, iní ľudia. Mal so sebou spoločnosť. Ako mi on sám povedal, nevie ako sa jej má zbaviť. A kedže sa celý večer venoval jej, tak zjavne nechcel zničiť jej detské sny. Tolerovala som to. Zlyhať môžeme predsa všetci. Až do okamihu, keď prišiel ku mne a oznámil mi:"O druhej odchádza!" Urazilo ma to. Vzala som si veci a snažila som sa odísť. On však vôbec nerozumel môjmu konaniu. Prišlo mu dedinské a afektované. Mne sa vtedy rozpadol svet a cítila som sa ponížená. Tá sms bola ospravedlním za jeho konanie.

  "Please baby i want to see you even just for 3o minutes before you travelled today.Pls tell me and pls send me your skype adres". Nemusím vysvetlovať, že dotyčný patril medzi anglicky hovoriacich "spoluobčanov". Presnejšie povedané obyvateľ Angoly. Veľmi citlivý a príjemný chlapík. Nezdalo sa mi však vhodné, že po niekoľkých hodinách strávených v mojej spoločnosti už bol schopný vysloviť :"I love you!" Veľmi ma to vystrašilo a usúdila som, že bude najlepšie prerušiť náš vzájomný kontakt. To bola posledná správa, na ktorú som mu odpovedala!

  Našlo sa aj niečo, čo ma veľmi pobavilo: "Takhle zneuzit mé slabé chvilky prave kdyz jsem se te chystal zneuzit..." Takto to dopadne, keď niekto nevie ovládať svoje nízke pudy a náhle na neho príde "uvoľnenie" zásobníka malých kamarátov.

  V mojej schránke sa toho, na moje počudovanie, vyskytlo naozaj veľa. Z každého rožka troška! Som rada, že tie veci sa dajú mazať!