Existujú osudové stretnutia, ktoré na istý okamih spoja životy dvoch ľudí, aby v tej istej chvíli ich cesty navždy rozdelili. Možno sa pýtate, prečo som použila ten prívlastok, že „osudové“,keď moja budúcnosť s tým mužom už nie je spojená? Naše spoločné zoznámenie mi prinieslo nový pohľad na moju ďalšiu životnú púť a uskutočnila som rozhodnutie, ktoré mení môj osud.
V duši som mala zmätok. Zmietala sa vo víroch hnevu, smútku, nespravodlivosti. Svoj zdravý úsudok a racionálny pohľad na svet som mala zatienený hmlou nešťastia a zúfalstva. Trápila som sa. Všetky tie negatívne pocity som zo srdca vyhodila v momente, keď som ho stretla. Predo mnou sa začali otvárať brány problémov a riešení, množstvo argumentov a faktov, ktoré som pri svojom slepom úteku nevidela alebo nechcela vidieť.
V ten deň som sa rozhodla spraviť intelektuálny večer, kedy si prečítam filozofickú knižku a porobím veci do školy. Úmysel to bol sice krásny, ale úplne vzdialený od reality pretože práve, keď som obrátila druhý list na knihe, mi zavolala spolužiačka, ktorá mi oznámila, že má dnes narodeniny , ide na párty a chce,aby som sa tiež zúčastnila. Bola to oslava jedného zahraničného kamaráta, ktorého som z videnia poznala, ale inak som išla do úplne neznámej spoločnosti.
Hneď pri vstupe k tej tlupe ľudí ma spolužiačka zastavila a predstavila jedinému človeku. Práve jemu, ktorého som si všimla ako najzaujímavejšieho muža v miestnosti. S kamarátkou sme sa dlho nevideli,tak sme čas, kedy všetci oslavovali a navzájom sa bavili, využili na dlhú konverzáciu. Priznala sa, že so svojím priateľom mali zajačie úmysly,aby nás dali dokopy s chalanom, s ktorým som sa zoznámila hneď na začiatku. Otvorene mi povedala, že má priateľku, ktorá je u nich doma – v Srbsku. V tej chvíli som už nemala záujem vstupovať do jeho života. Celé sa to však vyvinulo inak, ako som plánovala.
Neskoršiu dobu sme sa celá skupina ľudí premiestnila do mesta. Navštívili sme podnik, kde mala naša párty pokračovať. Alkohol do hlavy stúpal a tak vzrastal aj jeho záujem o moju osobu. Hudba, ktorú hral DJ neulahodila môjmu gustu a on sa aj napriek tomu snažil, aby som sa zabávala. Vytiahol ma zahrať si stolný futbal. Najprv sme hrali proti sebe a tam som súperom ukázala, že strielať góly sa dá aj s brankárom. Kopec srandy a plno úsmevných situácii sprevádzali naše snaženie hrať čo najlepšie. O chvíľu sa zo súperov stali spoluhráči a my sme všetkým ukázali, ako sa vyhráva. V tom momente prišiel za mnou a tak silno ma objal, že som zostala v rozpakoch a nezmohla som sa ani na slovo. Už mi bolo jasné, že nebudem schopná dlho vzdorovať jeho baliacim schopnostiam.
Nemýlila som sa. Tancovali sme vedľa seba a všade okolo to iskrilo. Všimla si to aj slečna, ktorá nás pozorovala a zrazu sa k nám doplazila a tlačila ma k nemu. Nútila nás, aby sme sa pohybovali ako jeden element. Značne jej to vychádzalo, pretože sme sa nebránili a nechali sme sa unášať tou príťažlivosťou. Naši kolegovia menili podnik, tak sme odchádzali s nimi.
Posťažovala som sa kamarátke, že neviem, čo mám robiť. On zjavne túžil po bozkoch, ale mne v hlave malý trpaslík stále kričal,že nesmiem. Všímala som si pohľady všetkých jeho kamarátov, ktorí z nás ani na chvíľku nespustili zrak. V istej chvíli sa vo mne čosi zlomilo, trpaslík prestal vyskakovať a ja som sa už nechala unášať tým krásnym, čo som cítila. Odišli sme a nechali všetkých zvedavcov ďaleko za sebou.
Toľko vášne už dlho nelomcovalo mojím telom. Čo ma však zarážalo bolo aj naša duševná blízkosť. Zostali sme sami a úžasne sme sa porozprávali. Odokryl mi svoje srdce a pocity. Položil ich na dlaň a ja som nehodlala mu ich zobrať, skryla som si ich vo vlastnom vnútri. Karty sme si hneď vyložili a ja som sa ho opýtala na jeho priateľku. Zostal prekvapený, že niečo také viem, ale potom sa ma opýtal, že čo si myslím o vzťahu, keď sa ľudia vidia raz za štyri mesiace. Ťažko povedať, pretože puto dvoch ľudí je priamoúmerné veľkosti a pravosti ich citov.
Na druhý deň som odchádzala domov a on mi sľubil, že sa ozve, keď sa vratim. Nastal pondelok a nijaká správa, prešiel utorok a mobil mi nezvonil. Moje sny sa začali rozplývať. Dozvedela som sa, že písal o mne svojej sestre a omylom to poslal priateľke. Tá ho chcela zabiť a aj napriek tomu, že ma chce, tak nemohol nič robiť. Napísala som mu sms, odpovedal a oznámil mi, že sa s ním priateľka rozišla na dva dni, ale potom mu zavolala a všetko mu odpustila. Poprosila ho, či by neprišiel domov a nevyjasnili si celú situáciu.
Svoju situáciu s ním som si potrebovala vyriešiť aj ja. Najprv so stretnutím súhlasil,ale potom mi prišla správa, kde mi oznamoval, že jeho priateľka ho miluje a on NESMIE byť so mnou, lebo jej to nemože urobiť. Napísal mi zbohom a prial mi všetko dobré do života.
Komentáre