forever-me-cuca

Sobotňajšie večery patrili v mojom detstve telesnej očiste. Rodičia napustili vaňu teplou vodou a kúpanie sa mohlo začať.

So sestrou sme prileteli do kúpelne a bleskovo zo seba nemotorne zvliekli šaty. Opierajúc sa o chladné okraje keramickej vane sme pozorovali zvýšujúcu sa hladinu peny. Ocino dlaňou skúšal teplotu a keď usúdil, že je akurát, pomohol Marienke vstúpiť do našeho vodného kráľovstva. Mne sa tam podarilo dostať samej. 

Sedeli sme oproti sebe a chytali bublinky. Spoločnosť nám robili deravé gumové veľryby, ktoré po piatich minútach klesli ku dnu. Keď nás prestalo baviť náplňať a vypúsťať vodou tieto hračky, zahrali sme sa na morské panny. Trepali sme nožičkami a potápali sa. Pretekali sme sa, ktorá čo najdlhšie zadrží dych.

Naše hry prerušil ocino, ktorý musel vyliať šampón na naše vlásky. Poslušne sme držali, lebo sme vedeli, že keď si splní túto povinnosť,tak nás ešte chvíľku nechá čvachtať sa už v poloprázdnej vani. Jemne vymiesil penu na našich hlavách a snažil sa vytvoriť účes podobný punkáčom. Som rada, že na kariéru kaderníka zabudol, lebo vôbec mu to nešlo. Nakoniec to vzdal a z vlasov nám spravil nemotorný drdol. 

Pokračovali sme v napodobňovaní topiaceho sa a jeho záchrancu. Neskôr sme zobrali sprchu a spievali pesničky z rádia alebo tie naučené zo školy. V tom Maruška začala kričať: „Štípe ma! Štípe ma!“ Šampón jej stekal po čele a napadol oči. Vo vydlaždičkovanej kúpeľni sa to ozývalo desaťkrát silnejšie a rodič hneď vletel za nami. Mamina schytila uterák a utrela agresívnu tekutinu zo sestriných očí. Ona so skrvavenými bielkami na mňa blikla a vycerila zuby. Hranie na vodné kráľovstvo sa skončilo.

Mamina nás vydrhla s mydlom jemnosťou a obratnosťou o akej ocino ani snívať nemohol. Schytila sprchu a obidve nás nahnala do kúta, kde sme dupkali a lapali po dychu pri tom prúde vody, ktorý na nás pustila. Ocino jej asistoval a celú procedúru dokončoval. Zabalil nás do uterákov a nezabudol nám pripomenúť, že vypadáme ako Rimania. V tých osuškách sme pobehovali po dome a zdravili sa: „Ave Cesar!“ Keď sme prekračovali medze hluku, opäť sme zakotvili v kúpelke, kde smiech nahradilo vzlykanie. 

Po každom kúpaní na moju a Maruškinu pokožku ocino naniesol smradlavú, žltú masť, ktorá bola to najnerozotierateľnejšie svinstvo na svete. Dnes viem, že ma vďaka tomu zbavil ekzémov, ale svoju daň som si vytrpela. Navliekli sme si voňavé pyžamá a vykúpané sme si líhali snívať svoj sen o bájnych morských pannách, vodu chŕliacich veľrybách, dobrodružných potápačoch, hrdinských záchranároch.

Vždy keď cítim brezový šampón, obdivujem penu do kúpeľa, zazriem gumovú veľrybu, spomeniem si na detské „kačičkovské“ sobotné kúpanie s Marienkou. Vyčarí mi to úsmev na tvári a začnem pochybovať, či som vyrastala v normálnej rodine. J