Tiborove stretnutia s Júliou už dávno presiahli vzťah „lekár – pacient“. Všetko, čo mu umožnila bolo len krásne priateľstvo, ktoré si nesmierne vážil. Pozoroval jej rastúce bruško a preklínal svoju osobu, že práve on nie je otcom dieťaťa, ktoré nosila žena, pre ktorú by dokázal aj zabíjať. Bál sa jej ukázať svoje city. Kdesi v hĺbke duše cítil, že by to bol začiatok konca ich vzájemného kamarátstva. Aj keď musel priznať, že mu to nestačilo.
Stal sa rodinným priateľom Júlie a Mareka. Chodievali spolu na chatu, večierky, prechádzky, obedy. Často cestou z práce jeho kroky smerovali k domu ľudí, ktorých si tak vážil. Júlia už bola na materskej dovolenke a kedže Marek musel pracovať, aby spoločne s Júliou utiahli úver, Tibor s ňou trávil veľa času, aby držal nad ňou ochrannú ruku v posledných dňoch tehotenstva. Nakoniec sa on stal človekom, ktorý ju priviezol do nemocnice. Tam sa stalo čosi, čomu vyrazilo dych.
Na píjme pomohol Júlii do vozíka a už len čakal, kedy ju sestrička odvezie na pôrodnú sál. Na jeho prekvapenie zdravotná sestra nechytila len Júliu, ale ja jeho za rameno a dopravila ho k pôrodu. Volal Marekovi, ktorý už bol na ceste, ale kedže uviazol v zápche, jeho príchod sa vzdialoval. Dieťatko však nechcelo počkať, tak sestrička navliekla Tiborovi zelený plásť a pri tejto veľmi doležitej chvíli v Júlinom živote stál pri nej. Prenikol ním nesmierne zvláštny pocit, ktorý predtým nepoznal. Videl zrod nového života. Krásneho a zdravého dievčatka, ktoré dostalo meno Karolína. Vedel, prečo sa tak stalo.
Pred siedmimi rokmi, v deň keď posledný krát hľadel do Júliných očí, mu zavolal jeho otec. Cítil sa trochu trápne, lebo zabúdal na svojich rodičov a starších bratov. Telefónat sa neuskutočnil,len tak z rozmaru. Tibor sa dozvedel, že sa mu narodila malá neterka , Karolínka.
Novorodenca umyli a zavinuli do čistého uteráka. Lekár vložil Tiborovi dieťatko so slovami: „Šťastnému ocinkovi gratulujem!“ Chcel čosi povedať, ale vtom vrazil do dverí Marek. Zadychčaný vysvetloval sestričkám a lekárovi, že on je otec. Pozrel sa na malú Karolínku a musel odisť. Tibor venoval úsmev ešte Júlii a nasledoval Mareka.
V ten večer to spolu poriadne rozrtočili. Oslavovali a pili a tancovali a spievali. Tibor sa rozhodol odhaliť Marekovi svoju lásku k Júlii. Aj tak urobil, ale pod vplyvom alkoholu, si to ani jeden ani druhý nezapamatal. Len Tiborovi sa na druhý deň čosi marilo, ale nepovažoval to za doležité.
Cestou do práce mu zvonil telefón. Pri tom zvuku ho poriadne rozbolela hlava. Cítil, akoby ju mal vo zveráku a tá strašná melódia mu reže pomaly každú časť mozgu. Volala mu Júlia. Bola rozrušená. Zľakol sa, že nie je niečo v poriadku s malou Karolínkou.
Oznámila mu vec, pri ktorej mu poskočilo srdce. Svitla mu nádej, že by mohol ziskať Júliu. Dokázal by sa postarať aj o jej dcérku. Zostala by po jeho boku a nič krajšie by od života nečakal.
Marek totiž havaroval.
Komentáre